Aj v štýle, ktorý v podstate už všetko dôležité povedal, sa stále dajú nájsť sľubné mladé spolky, ktoré deathmetalové remeslo berú za správny koniec, či kapely, ktoré už majú čo – to odohraté, doteraz však boli mimo zorného uhla a bola by škoda, ak by tam aj zostali. Tak si teraz predstavíme tri celkom zaujímavé vzorky z plodnej juhoamerickej scény.

BACTEREMIA – Cerebral Wrong Settings (2013, Permeated Records, 26:14)

Kolumbia je zem brutálnemu death metalu zasľúbená, o tom žiadne polemiky, a zdá sa, že záujem o tento žáner neutícha. Spolok BACTEREMIA operuje od roku 2007 v oblasti Sur/Meddelín/Bogotá a o nástroje sa tu starajú Carlos Andres Penagos (bicie), Andres Felipe Soto (gitary) a Esteban Cardona (basgitara). Pokiaľ ide o osobu za mikrofónom, tou od roku 2010 nie je nikto iný ako Sebastián Guarín, bývalá výlevka takých pojmov ako PURULENT alebo AMPUTATED GENITALS.

Možno aj toto sa zaslúžilo o fakt, že debutový album Kolumbijčanov zastrešilo v extrémnom undergrounde už pomerne známe vydavateľstvo Permeated Records. Album vyšiel 12. júna a obsahuje deväť skladieb, pričom poslednou je vydarená, dosť ponurá, prevažne akustická inštrumentálka.

Hudba, ktorá sa na poslucháča vyvalí po niekoľkosekundovej sekvencii z nejakého hororu, sa nesie v tom najlepšom duchu besniacej kolumbijskej BDM džungle. Rýchlo, naklepane, zúrivo a živočíšne, to sú základné zásady kolumbijského deathmetalového likvidovania, a BACTEREMIA ich ctia do bodky.

Vyznením nahrávka pripomína prvý album INTERNAL SUFFERING, hlavne dosť zachrchlaným, „zaprášeným“ zvukom, z ktorého najviac trčia bicie a vokál, a počuť, že z neveľkého rozpočtu bolo treba vytĺcť maximum. Styčným bodom je aj technická náročnosť týchto občas chaotických riffov. Na rozdiel od mysticko-okultných IS sa však BACTEREMIA v textoch držia skôr tém psychopatie, apokalypsy a dystopických vízií. 

Hudobne majú blízko aj k spolkom ako GORETRADE, NIHIL OBSTAT či SUPPURATION, vďaka tomu asi príliš „pivničnému“ zvuku však hlavne v porovnaní s dvoma posledne menovanými kapelami vyznievajú zatiaľ ako kolumbijská druhá liga. Ale len čo sa týka zvukovej stránky – v ktorej sa však dá pochváliť, že bicie netrhajú za uši pretriggerovaným znením, takže nabudúce o čosi viac peňazí na o čosi (nie prehnane!) precíznejšie utkaný zvukový plášť, a ono to pôjde.

6,5/10

Facebook
MySpace

BEGOTTEN – Bloodstained Gods (2013, Morbid Generation Records, 32:00)

BEGOTTEN založil v roku 2010 Diego Pilonieta (vokály, basgitara, programovanie bicích), a k nemu sa v roku 2012 pridal Felipe Tovar (gitary). Kto tam okrem Diega hrá teraz, je značne zamotané, na gitary sú napísaní Andres a David, a na bicie ako hosť Sander Bermúdez, pôsobiaci istý čas o.i. v CARNIVORE DIPROSOPUS, aktuálne hrajúci s asi dvanástimi umeleckými kolektívmi.

Ako sa môžete dovtípiť, tento personálny chaos sa odohráva v Kolumbii, konkrétne v hlavnom meste Bogotá. Žánrové zaradenie tiež nie je žiadna veľká záhada – brutálny death metal. A navyše prinajmenšom na pomery domácej scény dosť netypický. BEGOTTEN sa totiž úspešne pokúsili spojiť ten najbarbarskejší podžáner BDM s melodikou a atmosférou.

Slamming brutal death, onen premnožený minimalizmus v rámci extrémneho kovu smrti, je tu podaný trochu inak. Čo – to naznačí už mysticky ladené intro, po ktorom sa vyvalí drvivo nazvučený, vlastne vôbec nie rýchly, skôr rytmicky rázny, úderný brutal death. poskladaný je hlavne z „hojdačiek“ a temp ako od SIX FEET UNDER, avšak hraných a vylepšených kapelou, ktorú to ešte baví a chce vymyslieť čo – to nového.

Samozrejme je tu priestor aj pre náklepy, aj pre extrémne výlevkové vokály, ktoré na pár miestach zbytočne uletia kamsi do prasačinca. Hlavnou vokálnou polohou je však hlboký, dobre nafrázovaný, väčšinou pomerne zrozumiteľný growling, istý v nasekaných aj ťahavých pasážach. Valivú, drvivú hudbu občerstvujú mnohé melodické gitarové riffy a postupy inšpirované klasickým death metalom s jeho syntézou harmónií a údernosti.

Uvoľňujúcou, náladovou medzihrou je akustická inštrumentálka „Claims Of Flesh“, po ktorej atmosféru zahustí krátka hororová medzihra a po nej tento zo slepej uličky úspešne vykĺznuvší slamming BDM opus pokračuje do konca. O tom, že niečo je trochu inak, hovorí aj rúhačský, krvilačný obal, kde hlavnú úlohu hrajú postavy, v ktorých podobe sa mieša výzor inkvizičných katov a katolíckych capirotes, a vydarené dielo je pokope.

7/10 

Reverbnation
Facebook

INFESTED BLOOD – Deformed Pits (2013, Rapture Records, 44:31)

Pokiaľ ide o extrémny metal v Brazílii, najviac tých známejších bánd je hlavne z juhu, oblasť zhruba medzi Belo Horizonte a São Paulo je takým akýmsi centrom tamojšej scény. Slušne to však žije aj smerom na severovýchod, čo dokazujú napríklad INFESTED BLOOD z Recife v štáte Pernambuco, ktorý zveličene možno označiť aj za „Brazílsky roh“, už pomerne zblízka nazerajúci kdesi do Guinejského zálivu.

„Zamorená krv“ prvýkrát zaklokotala v roku 1999 a odvtedy okrem iných nahrávok vyplavila aj štyri dlhohrajúce albumy. Až ten aktuálny, „Demonweb Pits“, je mojím prvým stretnutím s tvorbou tejto štvorice, čo bolo predtým, to napočúvané nemám. Ale kdesi som videl dosť pozitívnu recenziu už na prvý album, takže predošlá diskografia tiež nemusí byť márna.

Jedenásťskladbovú zbierku krutých nápevov v trvaní slušnej trištvrtehodinky zložili a nahrali Carlos Eduardo (basgitara), Beto Santos (bicie) a Diego Araújo (gitary, vokály). V kapele sú už od začiatku, popri nich sa tam vystriedali zo dvaja iní gitaristi, jeden basák a do roku 2010 tam miesto Diega grúlil iný chlap. Album je prvým, ktorý vydávajú u domácich Rapture Records, predtým boli u ruských Gormageddon Productions a prvé dve veci vydali u slovinských Black Out.

Po hudobnej stránke tu máme brutálny death metal, podaný mierne technickejšou formou, rytmicky členitý a aranžérsky košatý, zvlášť pri zohľadnení faktu, že všetko je urobené v trojici a naživo treba asi pár vecí prispôsobiť, pretože na gitaru tu fakt nehrá bohyňa Kálí.

Zvukovo je to v mantineloch moderného death metalu, čiže skôr čisté, obrúsené a čitateľné znenie, ktoré je však zároveň dostatočne hutné, hlboké a zlovestné. „Modernosť“ trochu odniesli kopáky, ktoré miestami znejú ako vŕtačka, v horšom prípade až umelo, ale ak si na to v tomto prípade dokážem zvyknúť ja, tak už potom každý.

Stretávajú sa tu zo dva prístupy k žánru. Tým prvým je brazílsky, teda vplyv MORBID ANGEL a 80-kového thrash metalu, dotiahnutý o dosť extrémneho levelu. V podstate závan KRISIUN v novej dobe, keď popri besnom klepaní začali byť aj tak trochu „mešuge“. Pralesná temnota a juhoamerická divokosť či temperament, to všetko pretavené do rýchleho, surového death metalu.

Druhým zdrojom je brutálny a technický americký BDM. Ten sa prejavuje v hustejšom, polámanejšom štruktúrovaní skladieb, ako aj v nálade. Pokiaľ ide o tú, často mi pripomína DEEDS OF FLESH v ich najponurejších momentoch. A k tomu tu vytŕča rohy veľmi presvedčivá gitarová a i bubenícka ekvilibristika v štýle ORIGIN, a to hlavne v druhej časti nahrávky. Popri tom sa nájde priestor aj pre zopár nasamplovaných náladoviek, a to všetko dokopy na príjemné prekvapenie z Brazílie stačí.

Metal Archives
Facebook
Reverbnation